Juraj Šebesta je zaujímavou postavou na súčasnom literárnom poli Slovenska. Poviedky publikoval v časopisoch ešte ako študent, aby sa k písaniu vrátil neskôr. Venuje sa aj prekladom divadelných hier z angličtiny do slovenčiny a naopak. Potvrdil domnienku, že dráma v knižnej podobe je takmer umierajúcim artefaktom: „Drámu nikto nečíta, všetci sú zvedaví na divadelné prevedenie." Svoj prvý román Keď sa pes smeje vydal v roku 2008 a takmer okamžite sa stretol s úspechom. Cenu Stana Radiča či nominácia na cenu Anasoft Litery hovoria za seba. Svoj pokojný rodinný život potvrdzuje odpoveďou na Rankovovu otázku o očistnom písaní. Písanie pre Juraja Šebestu nie je psychohygienou. Píše z vnútornej potreby, ale písaním si nelieči traumy a problémy.

Jana Beňová je sympatická a ticho pôsobiaca spisovateľka. Jej tvorba má síce hlbšie korene, ale drvivá väčšina čitateľov zachytila jej meno až vďaka poslednému románu Plán odprevádzania. Zaslúžene sa o ňom už dlhšie hovorí a to nielen v súvislosti s nomináciou na na cenu Anasoft Litera 2009. Písať začala už v 12 rokoch, ako sama hovorí: „Našťastie ten román o mojom psovi nikdy nebol dokončený." Pole pôsobnosti o pár rokov rozšírila o drámy, našťastie ani tie už neexistujú, dodáva s úsmevom na perách. V 90. rokoch sa venovala prevažne poézií. Po roku 2000 pracuje ako redaktorka SME a vychádzajú jej prvé romány. Plán odprevádzania je portrétom Petržalky. Niektoré postavy z knihy sú skutočné. Jana Beňová sa nedávno odsťahovala z Bratislavy a tvrdí, že idea jej posledného diela sa tak potvrdila nielen na papieri, ale aj v skutočnosti.

Adriana Bielková